Nitra, milá Nitra

Už dlhú dobu som váhal, či sadnúť k papieru a napísať tento článok.
Či nájdem odozvu alebo to bude len opis svojich pocitov z toho, ako sa pred mojimi očami zmenilo mesto, v ktorom som vyrástol a prežil väčšinu svojho života. Je normálne, že časom sa mestá menia.
Uličky, ľudia, ich mentalita, aj zvyky. Je predsa prirodzené, že času a pokroku nejde zabrániť, meniť tvár toho všetkého vôkol nás. A napriek tomu všetkému som presvedčený, že práve naše mesto zmenilo svoje historické a spoločenské smerovanie vďaka zásahu všemocných rúk Mamonu, Smerom, otočenia sa chrbtom svojim občanom i kráse historického, starobylého charakteru mesta.

Už ako študent si pamätám na rušný život a nezabudnuteľnú atmosféru Pešej zóny. Bola vždy plná ľudí, stačilo sa prejsť naprieč a človek postretol známych i priateľov z celého okolia. Bola skutočným srdcom historického centra. Množstvo obchodíkov, cukrárne, reštaurácie. Ktokoľvek prišiel na návštevu bol ohromený skutočným životom, množstvom ľudí a príjemnou atmosférou. Dnes keď prechádzam Pešou zónou, ktorú by bolo snáď lepšie nazvať Zónou samoty, vidím len zopár podnikov čo sa snažia vzkriesiť zašlú slávu, z úderu, ktorý jej zasadili novodobé obchodné centrá. Ale nezmenila sa len lokalita prechádzok z čerstvého vzduchu do klimatizovaného centra. Aj kultúra obyvateľstva sa posunula niekam inam. Z obyvateľov, kráčajúcich Pešou zónou na nedeľný krémeš či poobedňajšiu kávičku. Vždy dokonale upravených, už dnes len tak nestretnete. Móda to ženie inam. Výstavné mólo lavičiek pred malým Tescom, ktovie prečo zmizlo. Starší ľudia už asi nepotrebujú oddychovať, môžeme tu stále sledovať unikátne modely od Dolce Ulica na miestnych bezdomovcoch a pestrofarebné kreácie Armoni Gips na hojnom zastúpení modelových manekýnov.

Ako nádych nostalgie zažiari mestská tržnica. Tu akoby zastal čas. Ale nie len tu. Ale aj kus ďalej. Na autobusovej, či železničnej stanici. Tu asi majster zmien samotný Mamon nenašiel samotné využitie. Jedna i druhá sú poznačené časom a život sa z nich vytráca. Tá autobusová sa tvári už 20 rokov, že dostáva novú tvár. No snáď sa toho raz dožijeme, že bude skutočne zrekonštruovaná. Radšej rýchlo preč,  lebo týmto smerom sú aj Krškany a predsa nechceme zostať zaseknutí na niekoľko hodín v super zvládnutej cestnej infraštruktúre. A tak sa tu vlastne ponúka otázka, prečo všetky tie centrá, ktoré napomáhajú k zápcham, nestoja niekde za mestom, ako je to bežné v iných krajinách. Prečo majú blokovať dopravu, znečisťovať ovzdušie, dušu mesta? Alebo sme už ozaj dospeli až tam, že sme schopní zničiť zdravie našich ľudí, pamiatky, diela našich predkov na úkor zisku, či teplého miestečka? Nechcem veriť, že je to skutočne tak, ale predsa za mestom sa stavať nedá. Rastie nám tu nová fabrika, ktorá má byť obrovským prínosom pre Nitru a celý región.

A znovu je to trošku inak. Zas nám tu ukazuje niekto len jednu stranu mince. Len lesklú a vábivú a tú hrdzavú sa snaží ukryť v dlani. Skúsme sa na ňu teda pozrieť. Mesto už dnes bojuje s katastrofálnou dopravnou situáciou v ranných, poludňajších hodinách, nehovoriac o situácii počas výstav na Agrokomplexe. Potíšku sa šepká i o inom dopade. Veď sem prídu pracovať tisíce zahraničných pracovníkov, lebo fabrika má uprednostniť lacnú pracovnú silu z krajín mimo EU.  Títo ľudia nebudú predsa len pracovať, budú tu aj žiť, chodiť sa baviť, nakupovať a tráviť voľný čas. Čiže mesto a hlavne obyvatelia si budú musieť zvyknúť na cudzie kultúry, móresy a zvyky. Čo určite prinesie zníženie komfortu domácemu obyvateľstvu. Čím viacej ľudí, tým väčší predpoklad problémov a konfliktov. S nárastom konfliktov môžeme očakávať zvýšenie kriminality a vzájomných stretov. A kto tvrdí, že tomu tak nie je, len sa pozrite na mestá,  kde to už prebehlo v praxi a kde s tým  majú skúsenosť. To už sa zas všetko mení bez nás, bez nášho názoru a vedomia. Veď načo sa nás už pýtať, my už sme predsa dali niekomu  plnú moc. Tak nám zostáva prizerať sa na zmeny lepšie, či horšie a čakať na to, komu tentokrát odovzdáme svoju moc. Či ľuďom, ktorým je Mamon viac ako mesto, v ktorom žijú alebo sa zamyslieť nad tým, dať ju do rúk tým, ktorí to s našou Nitrou myslia skutočne od srdca a chcú, aby toto mesto nebolo len výkladom obchoďákov  a výrobnou zónou, tých čo tu chcú len zarobiť. Ale skutočným domovom nás Nitrančanov, ľudí, ktorým toto mesto niečo hovorí, ľudí, ktorí k nemu niečo skutočne cítia, ľudí, ktorí tu vychovávajú svoje deti, nové generácie Nitrančanov.

Ladislav

Informujte nás aj vy. Posielajte podnety z mesta Nitra a jeho okolia.