Štrkáčik

A tak si pokojne sedím v pohodlí svojho bytu a čítam články na nete.
V tom ma zarazí prenikavý rachot. Presne ten istý, čo ma ruší občas zo spánku, neopakuje sa pravidelne a prichádza vždy nečakane, Čo to je za zvuk, márne sa mu snažím vyhnúť zavretím okna, je to len o čosi lepšie. Tak mi to nedá a idem po ňom. Obúvam sa a mierim von. Odkiaľ to asi tak ide, kráčam pomedzi paneláky a tu prekvapenie. Strojcom rámusu je detská šmýkačka. Kto by to povedal?
Na lavičke sediace mamičky,s úsmevom sa prizerajúce, ako ich ratolesti sypú štrk na šmýkalku a bavia sa na tom, ako padá dolu sprevádzané rachotom padajúceho kamenia. O, aká milá zábavka, poviete si. To áno, pokiaľ ste na tej lavičke a bavíte sa detskou hrou. Nie však, ak sa snažíte zaspať po 12 hodinovej nočnej šichte. A hľa, dieťatko  sa hrá a papá kamienček. V tom ma napadne, aké je to nebezpečné, stačí ak ho vdýchne  alebo mu zabehne. Je normálne, aby bol piesok nahradený štrkom? My ako malé deti sme sa veru hrávali v piesku. Zabudnime na hluk, ktorým nás trápia, ale bezpečnosť detí by mala byť predsa na prvom mieste. A tí dospelí, ktrorí im stavajú ihriská, by sa mohli nad týmto  zamyslieť. Veď taký nápad ,ako malé kamienky  predsa ako tlmiaca plocha nepatria. Čo taký piesok alebo tvrdená pena..Asi sme zase o krok „ vpred“, veď aj tí, čo predávajú štrk musia predsa z niečoho žiť.

Miroslav

Informujte nás aj vy. Posielajte podnety z mesta Nitra a jeho okolia.