Hradisko Žibrica a súčasnosť

 

Hradisko Žibrica, ktorého názov pochádza zo slova „zubrica“ a na ktorom máme doložené osídlenie kultúr lužickej, halštatskej, laténskej, a stredoveku, sa skladá z dvoch od seba nezávislých častí (sídlisko a hradisko), spojených iba pohodlnou a na jednom mieste umelo vybudovanou komunikáciou. Sídlisko leží na južnom svahu homoľovitého kopca Žibrice a hradisko je rozložené okolo najvyššej kóty tohto kopca.

Život na Žibrici sa zameriaval hlavne na juhovýchod z niekoľkých príčin – je to slnečná strana a najbližší výdatný prameň pitnej vody nachádza sa dnes v obci Štitáre. Značná vzdialenosť hradiska od tohto prameňa nútila k zriadeniu nižšieho, v dobe pokoja obývaného sídliska, ktoré nemá žiadne ochranné valy, stavby, ani iné dodnes zachovalé bezpečnostné zariadenia. Sídlisku, umiestnenému na mierne sklonenom, plochom svahu chýba tiež akákoľvek prirodzená ochrana. Vzhľadom na okolnosť, že ležalo na ceste najľahšieho prístupu k hradisku, mohlo mať funkciu „predhradia,“ oddeleného úplne od vlastného hradu.

Jediná spoľahlivá záruka, na základe ktorej možno toto hradisko zistiť, je veľké, až nápadné množstvo črepov, ktoré sa v 30. rokoch minulého storočia na mieste našli. Pôvodný výstup na hradisko vedie zo Štitár od prameňa na severozápad, horskou, ale zreteľnou cestou. Vo vzdialenosti 1 km nad obcou tvorí cesta malú serpentínu, ktorá obchádza hlboký úvoz s chodníkom. Hradisko leží na kupolou zakončenom vrchole kužeľovitej hory Žibrice. 

Vrch Žibrica na svojom vrchole neposkytuje žiadnu pozoruhodnú prirodzenú bezpečnosť. Všetky jej svetové strany sú vytvorené šikmým svahom v sklone 30°, najviac 45°. Vrchol Žibrice je obohnaný len jediným valom. Výška tohto obvodového valu smerom do hradiska, sa pohybuje od 0,5 až po 2 m, dosahujúc tento posledný rozmer len na troch, či štyroch miestach. Navonok splýva val s prirodzeným sklonom terénu. Val je zreteľne zachovalý, vďaka lesnej kultúre, ktorá ho chránila, meria v obvode 864 m a je zhotovený z materiálu, ktorý je dostupný v okolí.

V súčasnosti sa na vrchu nachádza baňa a vďaka tomu postupne z tohto vrchu ubúda. Vyťažený kameň je prepravovaný ťažkými kamiónmi po Zlatomoraveckej ceste na výstavbu novej automobilky, zaberajúcej veľkú rozlohu úrodnej pôdy, Jaguar – Land Rover. Tieto kamióny nielenže znečisťujú cestu svojím vyťaženým materiálom, ale ešte ju aj ničia. Nahnevanými vodičmi sa však automobilka vôbec nezaoberá. Ale teraz späť k veci a do neďalekej minulosti. V minulom režime bolo zakázané ťažiť z tejto bane, pretože vraj sa pod vrchom nachádza morské oko – morská voda, ktorá sa po miliónoch rokoch tektonických pohybov vyparila z okolitého povrchu, vraj zostala vo vnútri vrchu. Existovalo a aj existuje riziko, že sa voda „vyleje“ a zaplaví okolité dediny. V súčasnosti však firmu na ťaženie vlastní jeden podnikateľ z Komárna a tak sa ďalej pokračuje v ťažbe.

Pohľad z bane na sever (v pozadí obec Žirany a hrad Gýmeš)

 

Pohľad z bane na východ (v pozadí obec Žirany a obec Jelenec)

 

So Žibricou sú dnes medzi ľuďmi spájané aj záhady zmiznutí. Niektorí ľudia najmä zo Žirian tvrdia, že na vrchu zmizol niekto z ich rodiny alebo priateľov. Kto sa nebojí, že sa stratí, môže si urobiť menší či väčší turistický výlet na toto miesto. Kto má rád dlhšie túry, môže sa si vyjsť najskôr na príbuzný vrch Zobor (názov odvodený od slova zubor), odkiaľ vedú turistické chodníky na vrch Žibrica. Pri turistike sa zamyslite však aj nad históriou tohto kopca a nad tým, že vrch plnil signalizačnú funkciu, aby varoval okolité obyvateľstvo pred blížiacim sa nebezpečenstvom.

redakcia